Od románskych počiatkov ku gotickej kráse
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule, zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a od roku 1993 aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO, je skvelým príkladom plynulého vývoja stredovekej a novovekej architektúry. Prvou stavebnou fázou tohto chrámu bola románska etapa v dvadsiatych rokoch 13. storočia. Pôvodný kostol s pôdorysom pravidelného gréckeho kríža mal podobu trojlodia s priečnou loďou (transeptom), takzvaným westwerkom (kráľovskou kaplnkou v západnom priečelí) a jednou severnou vežou. K severnej stene chrámu bola pristavaná aj dodnes zachovaná najstaršia románska sakristia.
Do konca 13. storočia však chrám postihli dve katastrofy. V roku 1241 bol pravdepodobne vyplienený počas ničivého tatárskeho vpádu do Uhorska a v roku 1289 ho zasa vypálila osobná stráž uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. Chrám bol však relatívne rýchlo opravený a doplnený o druhú vežu. Určujúca stavebná etapa vo vývoji vzhľadu dnešného kostola nastala v rokoch 1462 až 1478, kedy prebehol proces veľkolepej neskorogotickej prestavby. Na východe bolo pristavené nové, pretiahnuté a polygonálne zakončené presbytérium. Pôvodné kaplnky s transeptom boli prestavané na bočné lode s hviezdicovou klenbou a hlavná loď sa zvýšila, dostala krížovú klenbu, čím chrám získal majestátny charakter halového kostola.
Kráľovské centrum a éra Zápoľských
Pôvodný prepoštský chrám zohrával dôležitú úlohu ako duchovné centrum šírenia kresťanstva v tejto časti Uhorského kráľovstva. Spolu s blízkym Spišským hradom tvorili oporu moci uhorských kráľov, predovšetkým v období 13. a 14. storočia. O význame chrámu svedčí fakt, že ho s veľkou pravdepodobnosťou navštívili osobnosti dvora ako Koloman Haličský (1208 – 1241), mladší brat uhorského kráľa Bela IV., kráľovná-matka Alžbeta Kumánska (1240 – 1290), jej syn, uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky (1262 – 1290), či uhorskí králi Ondrej II. (1177 – 1235), Štefan V. (1239 – 1272), Ondrej III. (1265 – 1301) a Karol Róbert z Anjou (1288 – 1342).
Po vymretí kráľovského rodu Arpádovcov a zmene politických záujmov stagnoval aj význam samotného Spiša. Zásadný zvrat nastal po roku 1465, keď sa pôvodný kráľovský Spišský hrad stal šľachtickým sídlom dedičných županov Spiša z magnátskeho rodu Zápoľských. Tí prevzali aj patronát nad Kostolom svätého Martina. V rokoch 1493 – 1499 bola v štýle neskorej gotiky k južnej stene chrámu pristavaná reprezentatívna Kaplnka Zápoľských s obdĺžnikovým pôdorysom, krásnou sieťovou rebrovou klenbou, vlastným chórom a sakristiou. Pod kaplnkou bola súčasne vystavaná rodová krypta.
V 17., 18. a 19. storočí bola katedrála už len barokovo a neogoticky upravovaná. Práve v tomto období však bola postavená súčasná organová empora, severná sakristia a predsieň pred severným portálom. Význam chrámu bol v celouhorskom meradle opäť pozdvihnutý v roku 1776, kedy bolo zriadené Spišské biskupstvo a z prepoštského kostola sa stala dnešná Katedrála svätého Martina.
Vzácne fresky a unikátne umelecké diela
Katedrála je klenotnicou stredovekého umenia. Najstaršou a mimoriadne cennou pamiatkou chrámu je románska travertínová plastika bieleho leva, známa ako Leo albus, ktorá je jedinou zachovanou románskou plastikou svojho druhu na Slovensku. Ďalšou výnimočnosťou je vôbec najstaršia datovaná nástenná maľba na Spiši z roku 1317. Je umiestnená na pôvodnej románskej severnej stene a historicky vzácnym spôsobom znázorňuje korunovanie Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa.
Interiér chrámu okrášľujú aj nádherné okná. Vo svätyni a v Kaplnke Zápoľských sa nachádzajú farebné vitráže vyrobené koncom 19. storočia v slávnej tirolskej dielni v Innsbrucku, ktoré zobrazujú výjavy zo života svätého Martina, ako aj motívy zo Starého a Nového zákona. Z ďalšieho zariadenia katedrály vynikajú barokové lavice z roku 1630. Ich predné čelá sú zdobené precízne vyrezávanými výjavmi Narodenia Krista, Klaňania sa troch kráľov, Úteku do Egypta a Krista na Olivovej hore. Cennou súčasťou chrámu, umiestnenou v Kaplnke Zápoľských, sú aj renesančné epitafy palatínov Imricha a Štefana Zápoľského z červeného mramoru, ako aj pohrebné štíty (mortuáriá) zo 17. storočia, ktoré patrili príslušníkom slávnych rodov Csáky, Thurzo či Erdödy.
Skvosty spišského oltárneho umenia
Mimoriadne vzácny je ucelený súbor gotických krídlových oltárov. Z pôvodného počtu trinástich sa dodnes zachovalo päť a odborníci ich pripisujú majstrom spišskokapitulskej dielne. Najstarším spomedzi nich je Oltár Usnutia Panny Márie z roku 1470. Ústredným liturgickým bodom chrámu je hlavný oltár svätého Martina, posvätený v roku 1478, v ktorého skrini trónia ústredné sochy Madony s Dieťaťom, svätého Martina a svätého Mikuláša. Z rovnakého roku (1478) pochádza aj Oltár Troch kráľov, ktorého najhodnotnejšou časťou je originálna gotická predela so zobrazením zmŕtvychvstalého Krista. Výnimočný je aj Oltár svätého Michala Archanjela z roku 1472, ktorého ústredná tabuľová maľba zachytáva archanjela vážiaceho ľudské duše pri Poslednom súde.
Jediným úplne a kompletne zachovaným gotickým oltárom, ktorý neprešiel výraznejšími neskoršími úpravami, je Oltár Korunovania Panny Márie z rokov 1493 – 1499, majestátne umiestnený priamo v Kaplnke Zápoľských. Neskôr chrámový interiér obohatili aj ďalšie diela, medzi ktorými vyniká barokový Oltár svätého Kríža (1622 – 1629) a novšie oltáre Piety (1873) a Božského Srdca Ježišovho (1902).
Objavte viac: Publikácia a mobilný sprievodca
Pre tých, ktorí túžia preniknúť ešte hlbšie do bohatej histórie, architektúry a duchovného odkazu tohto výnimočného chrámu, je k dispozícii komplexná knižná publikácia s názvom Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule. Kniha ponúka detailný pohľad na umelecké skvosty i dejiny katedrály, vďaka čomu je cenným zdrojom informácií a krásnou pamiatkou na návštevu tohto posvätného miesta.
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule
Ak pri spoznávaní pamiatok uprednostňujete moderné technológie, odporúčame vám využiť mobilnú aplikáciu Spišský Jeruzalem. Tento pútavý interaktívny sprievodca je bezplatne dostupný pre zariadenia s operačným systémom iOS a Android a prevedie vás nielen samotnou katedrálou, ale aj unikátnym okolím starobylej Spišskej Kapituly.
