Korene a význam starobylého sídla
Spišská Kapitula je starobylým cirkevným mestečkom, ktorého dejiny sa začali písať už na konci 12. storočia. Návštevníci tohto miesta, často označovaného aj ako „slovenský Vatikán“, sú niekedy zaskočení jeho špecifickým názvom. Toto pomenovanie vyplýva z tradícií hlbokého stredoveku a odvodzuje sa od inštitúcie kapituly kanonikov. Išlo o zbor duchovných, ktorí žili čiastočne ako rehoľníci – zdieľali spoločné ubytovanie, mali záväzky spoločne sa modliť liturgiu hodín (breviár) a spoločne slávili konventuálne sväté omše. Zároveň však plnili úlohy svetských kňazov, keďže spravovali okolité farnosti a plnili dôležité administratívne funkcie. Práve táto kolegiátna kapitula kanonikov dala napokon meno aj samotnému miestu, ktoré sa stalo jej trvalým sídlom.
Od prepoštstva k biskupstvu
Až do roku 1776 stál na čele spišskej kapituly kanonikov prepošt. Išlo o vysokú cirkevnú hodnosť, hierarchicky podriadenú priamo ostrihomskému arcibiskupovi. Jurisdikcia spišského prepošta sa vzťahovala na obyvateľstvo historickej Spišskej župy, ktorej hranice sa tak prekrývali s cirkevným územím známym ako Spišské prepoštstvo. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o spišských prepoštoch pochádza z listiny uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá spomína prepošta Adolfa. Z historických prameňov vieme, že od čias Adolfa stálo na čele tejto inštitúcie postupne 45 prepoštov.
Zásadná zmena nastala v roku 1776, keď cisárovná Mária Terézia a pápež Pius VI. k územiu Spišského prepoštstva pričlenili historické župy Liptov a Orava a oficiálne zriadili Spišské biskupstvo. Kolegiátna kapitula sa tak zmenila na katedrálnu a Spišská Kapitula sa stala trvalým sídlom spišských biskupov. Od zriadenia biskupstva až po súčasnosť viedlo diecézu celkovo 15 biskupov. Súčasným spišským diecéznym biskupom je Mons. František Trstenský.
Stavebný a kultúrny rozkvet
Vrchol stredovekého stavebného vývoja zažila Spišská Kapitula v 13. až 15. storočí. V tomto období bola spolu s blízkym Spišským hradom významnou kráľovskou inštitúciou. Oba komplexy sa tešili priamej pozornosti dvora uhorských kráľov z rodu Arpádovcov a Anjouovcov, ako aj mocného magnátskeho rodu Zápoľských. Nasledujúce 16. storočie a šírenie reformácie priniesli stagnáciu katolicizmu na Spiši. Spišská Kapitula sa však udržala ako jedna z mála pevných katolíckych inštitúcií v regióne. Výrazná obnova katolíckeho ducha nastala v 17. storočí v dôsledku príchodu jezuitov, ktorí sa tu usídlili v roku 1648 a založili v širokom okolí známe gymnázium.
Po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773 prešli ich majetky a budovy do rúk novozriadeného biskupstva, čo naštartovalo ďalší rozvoj vzdelávacích inštitúcií. V adaptovanom jezuitskom kláštore bol v roku 1815 založený Spišský kňazský seminár a v roku 1819 v budove bývalého gymnázia vznikol Učiteľský ústav, ktorý bol prvou inštitúciou svojho druhu v celom Uhorsku.
Obdobie útlaku a postupná obnova
Po sľubných začiatkoch 20. storočia a dvoch svetových vojnách, ktoré sa mestečka priamo nedotkli, nastala najťažšia rana po roku 1948 s nástupom totalitného režimu. Ideologický a fyzický tlak vyústil do násilného zániku takmer všetkých cirkevných inštitúcií. Budovy kňazského seminára a učiteľského ústavu obsadila armáda a neskôr Zbor národnej bezpečnosti, ktorý si tu zriadil dôstojnícku školu. Kanonické domy boli zrekvirované a premenené na ubytovne nižšieho štandardu pre zamestnancov roľníckeho družstva. Taktiež samotná Spišská Kapitula stratila v roku 1948 štatút samostatnej obce a administratívne sa stala ulicou mesta Spišské Podhradie. Postupná obnova zdevastovaných inštitúcií a historických pamiatok sa začala až po páde režimu v roku 1989 a kontinuálne pokračuje dodnes.
Architektonický klenot svetového významu
Z architektonického hľadiska je Spišská Kapitula unikátnym komplexom budov, usporiadaných do podoby jedinej ulice orientovanej v smere východ – západ. Celému priestoru dominuje neskororománska Katedrála svätého Martina zo začiatku 13. storočia s neskoršími gotickými úpravami. Významnou stavbou je bývalý prepoštský palác z konca 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí prestavaný do podoby dnešnej biskupskej rezidencie. Súčasťou komplexu je ďalej desať kanonických domov zo 14. až 18. storočia, kaplánka, rozsiahla budova seminára a funkcionalistická stavba učiteľského ústavu z roku 1933. Celý tento ucelený komplex chránia masívne mestské hradby z roku 1665 s troma hlavnými vstupnými bránami. Pre svoje mimoriadne a neporušené pamiatkové hodnoty bola Spišská Kapitula, spolu so Spišským hradom a Kostolom Svätého Ducha v neďalekej Žehre, zapísaná v roku 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Objavte viac: Mobilný sprievodca
Ak pri spoznávaní pamiatok uprednostňujete moderné technológie, odporúčame vám využiť mobilnú aplikáciu Spišský Jeruzalem. Tento pútavý interaktívny sprievodca je bezplatne dostupný pre zariadenia s operačným systémom iOS a Android a prevedie vás unikátnym okolím starobylej Spišskej Kapituly.
