Vznik kalvárie a počiatky pútí
Tradícia bobrovských pútí má viac ako storočnú históriu. Jej počiatky siahajú do konca 19. storočia, keď dal bobrovský rodák a spišský kanonik Štefan Koštialik na začiatku 90. rokov vystavať štrnásť zastavení krížovej cesty. Tie vedú od farského kostola na blízky kopec ku Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie, ktorá na tomto mieste stála už od roku 1834. Počas výstavby kalvárie bola kaplnka kompletne obnovená, keďže ju v roku 1889 ťažko poškodila ničivá búrka.
Na samotnom vrchole kopca pribudol monumentálny kríž s korpusom ukrižovaného Krista a postavami Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Súčasťou komplexu je aj Kaplnka hrobu Panny Márie, ktorá sa vyznačuje nevšednou architektúrou s prvkami orientálnych sakrálnych stavieb.
Slávnostné požehnanie a pápežské privilégium
Slávnostné požehnanie bobrovskej kalvárie sa uskutočnilo 15. augusta 1894. V tento deň sa v obci zišlo vyše 20 000 veriacich a približne 50 kňazov zo širokého okolia, čo bol obdivuhodný počet nielen na vtedajšie, ale aj na dnešné pomery. Slávnostnú homíliu pri tejto príležitosti predniesol profesor spišského kňazského seminára Dr. Ján Kohút.
Ešte pred samotným požehnaním požiadal fundátor kalvárie, kanonik Koštialik, príslušnú rímsku kongregáciu o udelenie plnomocných odpustkov pre toto pútnické miesto. Odpoveďou bolo privilégium podpísané pápežom Levom XIII. z 28. júla 1893, ktorým udelil plnomocné odpustky na obdobie siedmich rokov všetkým zbožným pútnikom. V súčasnosti sa získavanie odpustkov riadi platnými cirkevnými normami. Veriaci ich môžu získať pri splnení obvyklých podmienok v deň odpustu, po vešperách v predchádzajúci deň, alebo v nedeľu, keď sa koná vonkajšia slávnosť. Plnomocné odpustky je možné získať aj spoločnou modlitbou posvätného ruženca či pri pobožnosti krížovej cesty.
Unikátna liturgická tradícia
Púť v Bobrove, slávená každoročne na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, v sebe nesie liturgickú raritu, ktorá je na Slovensku výnimočná. Slávnosť trvá vždy dva dni a slávi sa v bohatej kombinácii liturgických obradov, ktoré sa tu uchovávajú už viac ako storočie.
Sobotný podvečer sa začína vo farskom kostole úvodnými modlitbami a zoradením procesie. Miestni veriaci nesú mariánske zástavy, obrazy a predovšetkým sochu zosnulej Panny Márie. Sprievod sa následne vydáva z kostola smerom na Bobrovský vŕšok, pričom sa cestou modlí pobožnosť krížovej cesty. Po príchode na kalváriu bezprostredne nasleduje svätá omša zo slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Hlbokým duchovným zážitkom celej liturgie je následný sprievod a uloženie sochy Panny Márie do hrobu v kaplnke za kalváriou.
Nočné bdenie a nedeľné vyvrcholenie púte
Po tejto oficiálnej časti nasleduje bohatý duchovný program, v ktorom dostáva priestor najmä mládež prostredníctvom mariánskych akadémií a svedectiev. Neodmysliteľnou súčasťou tohto nočného bdenia je eucharistická poklona, sviatostné požehnanie a polnočná krížová cesta.
Nedeľný program bobrovského odpustu pokračuje ďalšími rannými svätými omšami a vrcholí slávnostnou odpustovou bohoslužbou, ktorú zvyčajne celebruje niektorý zo spišský otcov biskupov alebo iný vzácny pozvaný či delegovaný hosť.
