Historický odkaz a architektonické premeny
Bazilika minor Povýšenia Svätého kríža v Kežmarku predstavuje jeden z najvýznamnejších duchovných a architektonických klenotov nielen Spišskej diecézy, ale celého Slovenska. Patrí k našim najkrajším a najcennejším neskorogotickým pamiatkam.
Hoci najstaršie zachované časti chrámu – sakristia a spodná časť veže – pochádzajú už zo začiatku 14. storočia, jeho dnešná majestátna podoba je výsledkom rozsiahlej neskorogotickej prestavby z rokov 1444 až 1498. Táto obnova, ktorá chrámu vdýchla jeho súčasnú monumentálnosť, nasledovala po ťažkom poškodení kostola pri vpáde husitov (1433) a následnom zemetrasení. Výraznou mierou ju podporila rodina Zápoľských, čo dodnes pripomínajú erby vytesané nad portálom svätyne. Neskoršie renesančné úpravy do celkovej hmoty chrámu zasiahli už len okrajovo – obohatili ho o prístavbu severnej predsiene a charakteristické ukončenie veže štítkovou atikou.
Duchovné a umelecké dedičstvo chrámu
Sakrálny priestor baziliky ukrýva viaceré výnimočné diela, ktoré po stáročia slúžia liturgickému životu a pozdvihujú myseľ k Bohu.
Ústredným duchovným bodom chrámu je hlavný oltár Svätého kríža. Jeho dominantou je monumentálna drevorezba ukrižovaného Ježiša Krista, ktorá pochádza z dielne slávneho Majstra Pavla z Levoče a patrí k vrcholným prejavom neskorogotického sakrálneho umenia u nás.
Mimoriadne vzácnou pamiatkou, z hľadiska vysluhovania sviatostí, je gotická bronzová krstiteľnica z roku 1472. Toto výnimočné dielo bolo odliate v chýrnej kovolejárskej dielni majstra Mateja v Spišskej Novej Vsi a dodnes slúži svojmu pôvodnému liturgickému účelu.
Výnimočnosť staviteľského majstrovstva sa prejavuje v zastrešení hlavnej lode. Klenba nie je jednoliata, ale tvorí ju unikátna kombinácia troch rôznych gotických typov zaklenutia: sieťovej, hviezdicovej a krížovej klenby, čo celému priestoru dodáva osobitú dynamiku.
Zaujímavým gotickým prvkom sú konzoly ukončené maskarónmi (tvárami). Podľa dobovej symboliky mužská tvár predstavuje deň a svetlo (odkazujúc na vieru a Krista ako Svetlo sveta), kým ženská tvár na severnej, chladnejšej stene, je alegóriou noci.
Povýšenie na Baziliku minor
Hlboký duchovný i historický význam tohto chrámu bol slávnostne potvrdený 14. septembra 1998. Pápež Ján Pavol II. v tento deň – príznačne na sviatok Povýšenia Svätého kríža – udelil kežmarskému kostolu čestný titul Basilica minor. Týmto aktom sa chrám zapísal do novodobých dejín Cirkvi na našom území ako vôbec prvá nemariánska bazilika na Slovensku.
