Už samotný dátum jeho zverejnenia mi pripomína veľkého pápeža, ktorý neúnavne povzbudzoval Cirkev, aby sa nebála otvoriť dvere Kristovi. Svätý Ján Pavol II. veľmi dobre rozumel tomu, že evanjelium nemožno iba uchovávať ako vzácne dedičstvo minulosti. Treba ho s odvahou a novým nadšením ohlasovať človeku každej doby.
Nový dokument sa venuje jednej z najnaliehavejších otázok súčasnej Cirkvi: Ako odovzdávať vieru v spoločnosti, ktorá sa rýchlo mení? Ako hovoriť o Ježišovi Kristovi ľuďom, pre ktorých už kresťanstvo nie je samozrejmou súčasťou života? A ako pomáhať novým generáciám, aby vieru nielen poznali, ale ju aj osobne prijali a žili?
Tieto otázky sa nás bezprostredne dotýkajú aj v Spišskej diecéze. Chcem sa úprimne podeliť o svoju radosť. Keď som čítal tento dokument, s vďačnosťou som si uvedomoval, že cesta pastoračnej obnovy, na ktorú sme sa v našej Spišskej diecéze vydali, je v hlbokom súlade s dôrazmi, ktoré teraz pripomína aj Dikastérium pre náuku viery.
Teší ma, že sa spoločne usilujeme posúvať odovzdávanie viery od samotného sprostredkovania náboženských vedomostí k osobnému stretnutiu s Ježišom Kristom. Že nám záleží na vytváraní živých farských spoločenstiev, na formácii dospelých, na zapájaní laikov do života a poslania Cirkvi, na počúvaní a spoločnom rozlišovaní.
Myslím pritom na naše diecézne misie, na vznikajúce učenícke školy, na obnovu pastoračných rád farností, na biblické iniciatívy i na mnohé ďalšie podoby pastoračnej služby, ktoré sa rozvíjajú v našej diecéze.
Samozrejme, nechcem tým povedať, že sme už všetko zvládli alebo že máme hotové odpovede na všetky výzvy. Práve naopak. Sme na ceste, učíme sa, hľadáme, niekedy aj zápasíme s vlastnými zaužívanými predstavami. No o to väčšiu radosť mám, že tento dokument nás povzbudzuje pokračovať v nastúpenom smerovaní a zároveň nám ponúka podnety na ďalšie premýšľanie.
V tomto roku slávime 250. výročie vzniku Spišskej diecézy. S vďačnosťou sa obzeráme za generáciami našich predkov. Dostali sme vieru ako dar. Čo urobíme preto, aby ju mohli objaviť a prijať aj tí, ktorí prídu po nás?
Preto by som sa v nasledujúcich zamysleniach rád spolu s vami pristavil pri niekoľkých zásadných myšlienkach dokumentu Venite ad me. Nie preto, aby sme iba poznali ďalší cirkevný dokument, ale aby sme sa nechali osloviť jeho posolstvom a spoločne premýšľali, ako ho uskutočňovať v našich rodinách, farnostiach a spoločenstvách.
Naším poslaním nie je iba odovzdávať informácie o Ježišovi. Naším poslaním je pomáhať ľuďom, aby k nemu skutočne prišli. A to je úloha, ktorá nás všetkých spája.
+Váš biskup František
Prvé zamyslenie nájdete tu:
1. zamyslenie k dokumentu “Venite ad me”
Na tomto odkaze nájdete text v hlavných svetových jazykoch:
Venite ad me
