Drahí bratia a sestry, keď počujeme dnešné evanjelium, možno nás najskôr zaujmú Ježišove nezvyčajné pokyny: nenoste mešec ani kapsu, nikoho cestou nepozdravujte, zostaňte v tom istom dome. Aby sme im však dobre porozumeli, potrebujeme si všimnúť, kde sa tento príbeh v Lukášovom evanjeliu odohráva. Pán Ježiš sa rozhodol ísť do Jeruzalema. Vie, že táto cesta povedie cez kríž, a práve počas nej učí svojich učeníkov, čo znamená nasledovať ho. Nechce, aby zostali iba poslucháčmi jeho slov. Zveruje im účasť na svojom poslaní. Tesne predtým ich jedna samaritánska dedina neprijala. Jakub a Ján chceli privolať oheň z neba, ale Ježiš ich pokarhal. Už tu ich učí, že odmietnutie nesmú premieňať na pomstu. A teraz vysiela ďalších sedemdesiatdva učeníkov. Posiela ich po dvoch do miest a dedín, kam sa sám chystá prísť. Táto posledná veta nám pomáha pochopiť celý dnešný úryvok. Učeníci nejdú namiesto Ježiša. Idú pred ním. Ich úlohou je pripraviť človeka na stretnutie s Kristom. A to je aj naše poslanie. Aj preto sa dnes stretávame ako účastníci a priatelia projektu Biblia za rok. Jeho zmyslom nie je iba za jeden rok prečítať Sväté písmo a dostať sa od prvej po poslednú stranu. Ide o to, aby nás Božie slovo každý deň pripravovalo na stretnutie s Ježišom a učilo nás rozoznávať, kam nás posiela a čo od nás očakáva.
1. Pripravujme cestu Ježišovi. Učeníci idú pred Ježišom, ale cieľom ich cesty je jeho príchod. Majú pomôcť ľuďom, aby ho prijali. A práve v tom je nádherná definícia kresťanského poslania: nemáme privádzať ľudí k sebe, ale máme im pomáhať, aby sa stretli s Kristom. To sa týka každého z nás. Niekedy pripravujeme cestu Ježišovi slovom, inokedy trpezlivosťou, vernosťou alebo ochotou počúvať. Aj spôsob, akým sa doma rozprávame, ako riešime nezhody a ako sa správame k človeku, ktorý má iný názor, môže niekomu pomôcť otvoriť sa Bohu. Ježiš navyše vysiela učeníkov po dvoch. Ani oni nemajú ísť sami. Potrebujú jeden druhého, potrebujú oporu, povzbudenie a spoločenstvo. Aj toto je dôležité pre našu vieru. Sväté písmo čítame osobne, ale nikdy nie izolovane. Božie slovo nás privádza do spoločenstva Cirkvi a učí nás kráčať spolu. Preto si dnes môžeme položiť prvú otázku: Pomáha môj život ľuďom, ktorí ma stretávajú, priblížiť sa k Ježišovi?
2. Prinášajme pokoj ako prvý dar. Pán Ježiš veľmi presne hovorí, čo má zaznieť pri vstupe do domu: „Pokoj tomuto domu.“ A zdôrazňuje, že toto slovo má zaznieť ako prvé. Biblický pokoj – „šalóm“, znamená oveľa viac ako neprítomnosť konfliktu. Zahŕňa dobro celého človeka, jeho vzťahy, bezpečie, život a Božie požehnanie. Učeník teda neprichádza do domu najskôr niekoho poučiť alebo presvedčiť. Prichádza s prianím dobra.
Koľko sa rozhodne už v prvých slovách našich stretnutí. Poznáme rozhovory, pri ktorých sa človek po niekoľkých vetách uzavrie, pretože cíti útok, odsúdenie alebo nadradenosť. Ale poznáme aj stretnutia, pri ktorých cítime, že môžeme hovoriť otvorene, pretože druhý človek nás prijíma a chce nám porozumieť. Prinášať pokoj preto neznamená vyhýbať sa pravde. Znamená vedieť vysloviť aj náročné slovo tak, aby druhý človek cítil, že nám záleží na jeho dobre. Ježiš Kristus pritom učeníkov nijako neidealizuje ani im nesľubuje jednoduchú cestu. Hovorí im, že ich posiela „ako baránkov medzi vlkov“. Vie, že sa stretnú s tvrdosťou, odmietnutím a nepochopením. Ich odpoveď však nemá kopírovať spôsob sveta, ale zostať verná Ježišovmu spôsobu. Preto si môžeme položiť druhú otázku: Akú atmosféru vytváram svojím príchodom a svojimi slovami? Prinášam do svojich vzťahov viac pokoja alebo viac napätia?
3. Približujme Boha konkrétnou službou. Napokon Ježiš spája dve úlohy, ktoré od seba nemožno oddeliť: „Uzdravujte chorých“ a hovorte im: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ Učeníci majú priniesť slovo aj čin. Chorý človek má počuť zvesť o Božej blízkosti a zároveň má túto blízkosť konkrétne zakúsiť. Aj dnes potrebujeme túto jednotu. Modlitba za osamelého človeka nás môže priviesť k tomu, že ho navštívime. Slovo povzbudenia môže pokračovať konkrétnou pomocou. Záujem o rodinu, ktorá prežíva ťažké obdobie, sa môže prejaviť tým, že jej venujeme čas a nenecháme ju niesť všetko samu. Nemáme moc vyriešiť každé utrpenie, ale môžeme človeku pomôcť, aby v ňom nezostal opustený. Práve cez takúto ľudskú blízkosť môže začať vnímať, že Boh na neho nezabudol. A všimnime si ešte jednu drobnosť. Učeníci, ktorí prichádzajú slúžiť, sami prijímajú jedlo a pohostinnosť. Aj oni potrebujú druhých. Ježiš ich neposiela ako sebestačných hrdinov, ktorí majú všetko a nikoho nepotrebujú. Služba vytvára vzťah, v ktorom sa učíme nielen dávať, ale aj prijímať. Preto si položme tretiu otázku: Kto môže cez moju konkrétnu pomoc v najbližších dňoch zakúsiť Božiu blízkosť?
Milí bratia a sestry, vám, ktorí ste sa vydali na cestu s projektom Biblia za rok, by som dnes chcel zaželať ešte jednu vec. Bolo by krásne, keby ste na konci tejto cesty mohli povedať nielen: „Prečítal som Bibliu.“ Oveľa dôležitejšie bude, ak budete môcť povedať: „Počas tohto roka Božie slovo čítalo môj život, ukazovalo mi, čo mám meniť, učilo ma počúvať Krista a privádzalo ma k nemu bližšie.“ Pretože cieľom čítania Svätého písma nie je iba poznať viac biblických textov. Cieľom je dovoliť Bohu, aby prostredníctvom svojho slova premieňal náš život. Prosme teda dnes: Pane, daj nám srdce otvorené pre tvoje slovo. Ukáž nám, ku komu nás posielaš. Daj nám slová, ktoré prinášajú pokoj, a srdce, ktoré sa vie zastaviť pri druhom človeku a pomôcť mu. A daj, aby sme prostredníctvom tvojho slova každý deň lepšie spoznávali teba a zároveň dovolili tebe premieňať nás. Amen.