P. Milan Toman SVD začal otázkou, prečo dnes farnosť potrebuje zmenu a obnovu. Pripomenul slová pápeža Františka z listu farárom z 2. mája 2024, podľa ktorých sa Cirkev nestane skutočne synodálnou a misionárskou, pokiaľ sa účasť všetkých pokrstených na jedinom poslaní ohlasovania evanjelia nestane charakteristickou črtou farských spoločenstiev. Synodalita sa preto nemôže obmedziť na jednotlivé stretnutia alebo nové organizačné štruktúry. Musí sa prejaviť v samotnom spôsobe života farnosti.
Dôležitým východiskom je učenie Druhého vatikánskeho koncilu. Ten zdôraznil plnú, aktívnu a vedomú účasť veriacich na liturgickom slávení – actuosa participatio. Táto účasť sa však nekončí pri liturgii. Z krstu a zo všeobecného kňazstva veriacich vyplýva aj spoluzodpovednosť za život Cirkvi, apoštolát a autentické svedectvo viery v každodennom živote.
V tejto súvislosti sa príspevok dotkol aj vzťahu medzi služobným a všeobecným kňazstvom. Služobné kňazstvo nie je oddelené od Božieho ľudu, ale je mu dané do služby. Úlohou pastiera je viesť, vychovávať a zjednocovať spoločenstvo tak, aby sa v ňom mohli rozvíjať dary a povolanie všetkých pokrstených. Rozličnosť úloh v Cirkvi teda nemá viesť k rozdeleniu, ale k jednote v Kristovi, ktorý je hlavou svojho mystického tela.
Silným motívom prednášky bola spoluzodpovednosť za evanjelizáciu. Farnosť nemá byť miestom, kde jedna skupina koná a ostatní iba prijímajú. Celé spoločenstvo je povolané niesť evanjelium do sveta. V duchu konštitúcie Gaudium et spes sa Boží ľud aktívne zaujíma o radosti a nádeje, žalosti a úzkosti dnešného človeka a hľadá spôsob, ako mu priniesť radostné posolstvo evanjelia. Misia preto nie je iba jednou z aktivít farnosti, ale patrí k jej samotnej identite.
P. Toman zároveň poukázal na potrebu, aby sa farnosti stávali bližšími ľuďom, prostredím živého spoločenstva, spolupráce a misie. Obnova farnosti preto nemá byť iba organizačnou reformou. Jej cieľom je vytvárať spoločenstvo, v ktorom veriaci nie sú anonymnými účastníkmi, ale ľuďmi, ktorí objavujú svoje miesto, dary a spoluzodpovednosť za spoločné poslanie.
Život farnosti možno vnímať aj cez tri navzájom prepojené rozmery: slávenie, zmierenie a úsilie o zbližovanie Božej rodiny. Tieto rozmery spája spoločný cieľ – budovať spoločenstvo, ktoré žije z Krista a smeruje k evanjelizácii.
Základná vízia synodálnej farnosti tak spočíva v prechode od pasivity k účasti, od individualizmu k spoluzodpovednosti, od čisto administratívneho chápania k živému spoločenstvu a od udržiavania existujúceho stavu k misii. Synodálna farnosť je spoločenstvom, v ktorom pastier vedie a zároveň vytvára priestor pre dary veriacich, všetci pokrstení prijímajú svoju časť zodpovednosti a celý farský život sa sústreďuje na spoločné poslanie – prinášať Kristovo evanjelium človeku dneška.
