Kedysi bolo v mnohých našich rodinách samozrejmé, že rodičia učili deti modliť sa, spoločne chodili do kostola a viera prirodzene sprevádzala každodenný život. Dnes sa situácia mení. Stretávam rodičov a starých rodičov, ktorí mi s bolesťou hovoria: „Pán biskup, naše deti už nechodia do kostola. Vnúčatá sa nemodlia. Kde sme urobili chybu?“
Nemyslím si, že odpoveďou má byť hľadanie vinníkov. Potrebujeme predovšetkým porozumieť svetu, v ktorom dnes žijeme.
Dokument Venite ad me otvorene hovorí o prerušení odovzdávania viery z generácie na generáciu. Nazýva to súčasťou epochálnej zmeny. Sekularizácia, individualizmus, digitálne prostredie i oslabovanie rodinných a spoločenských väzieb vytvárajú situáciu, v ktorej už kresťanská viera nie je samozrejmým dedičstvom.
To však neznamená, že dnešný človek prestal túžiť po Bohu. Možno len nevie, kde ho hľadať a kto mu ukáže cestu.
Nezabúdajme na rodičov
Jedna myšlienka dokumentu ma osobitne oslovila. Aj keď rodičia sami vieru pravidelne nepraktizujú, skutočnosť, že prinesú dieťa na krst alebo ho prihlásia na náboženstvo, môže byť prejavom ich krehkej, ale skutočnej viery. Nemáme ním pohŕdať. Máme ho prijať ako príležitosť na stretnutie.
Koľkokrát sa však stáva, že všetku pozornosť venujeme príprave dieťaťa na prvé sväté prijímanie, zatiaľ čo jeho rodičia zostávajú akoby bokom!
Ak chceme pomáhať deťom rásť vo viere, musíme sa viac venovať aj viere ich rodičov.
Dokument preto výslovne zdôrazňuje potrebu evanjelizácie dospelých. Nestačí pastorácia sústredená takmer výlučne na deti a dospievajúcich.
Nejde o to, aby sme rodičom pridávali ďalšie povinnosti. Ide o to, aby v našich farnostiach nachádzali prijatie, priestor na otázky, možnosť rozhovoru a príležitosť znovu objaviť osobný vzťah s Kristom.
Čo chceme robiť v našej diecéze?
Veľmi mi záleží na tom, aby sme aj v Spišskej diecéze postupne obnovovali spôsob prípravy na sviatosti. Aby príprava detí na prvé sväté prijímanie a mladých na birmovanie nebola iba záležitosťou niekoľkých mesiacov, ale súčasťou dlhodobej cesty viery, do ktorej pozývame celé rodiny.
Práve preto podporujeme vznik učeníckych škôl a rozvoj spoločenstiev pre dospelých. Chceme, aby rodičia, manželia, slobodní i starší ľudia mali príležitosti prehlbovať svoju vieru a navzájom sa povzbudzovať.
Zároveň túžim, aby sa naše farnosti stávali miestami, kde sa nikto nemusí báť prísť, hoci má pochybnosti, dlho nebol v kostole alebo sa vo viere ešte len hľadá.
Spomeňme si na apoštola Pavla, ktorý Timotejovi pripomína vieru jeho starej matky Loidy a matky Euniky (porov. 2 Tim 1,5). Viera sa rodí a rastie vo vzťahoch. Potrebuje osobné svedectvo, trpezlivosť a lásku.
Chcem povzbudiť aj rodičov a starých rodičov, ktorí sa trápia pre vieru svojich detí. Nezabúdajte, že vaša modlitba, trpezlivosť a láskavé svedectvo nikdy nie sú zbytočné.
Vieru nemôžeme nikomu nanútiť. Môžeme však vytvárať podmienky, aby sa s Kristom mohol slobodne stretnúť.
Úvodný text k dokumentu “Venite ad me”
1. zamyslenie k dokumentu “Venite ad me”
Na tomto odkaze nájdete celý dokument v hlavných svetových jazykoch:
Venite ad me