Poloha a architektonické ohraničenie
Biskupská záhrada je rozsiahle dvorové priestranstvo upravené do podoby parku, ktoré sa nachádza v severnej časti uličnej zástavby Spišskej Kapituly. Leží v priestore medzi kanonickými domami a biskupskou rezidenciou. Pôdorys záhrady má podobu nepravidelného obdĺžnika s rozmermi 129 x 71,5 metra, pričom jej dlhšia os smeruje zo severu na juh, teda kolmo na hlavnú uličku Spišskej Kapituly.
Obvod Biskupskej záhrady tvoria múry z rozličných historických období. Na severnej strane ide o časť pôvodného opevnenia Kapituly s baštou, cez ktorú bol v 18. storočí vytvorený exteriérový vstup. Na západe je záhrada oddelená od súkromného dvora biskupskej (pôvodne prepoštskej) rezidencie múrom z 19. storočia. Na východe ju oddeľuje múr od kaplánky a od záhrady kanónie č. 7. Z architektonického hľadiska je najzaujímavejší južný múr, ktorý oddeľuje priestor Biskupskej záhrady priamo od ulice. Vznikol v polovici 18. storočia a jeho neodmysliteľnou súčasťou je Hodinová veža z roku 1741 s bránou, ktorá dnes tvorí hlavný vstup do záhrady z ulice Spišskej Kapituly.
Od hospodárskeho dvora k okrasnému parku
Historické a archeologické výskumy ukázali, že pozemok, na ktorom sa dnes záhrada nachádza, pôvodne tvoril súčasť širšieho hospodárskeho zázemia prepoštskej rezidencie. Až do konca 17. storočia na týchto miestach jestvovala sedliacka usadlosť s hospodárskym dvorom, stajňami, stodolami a úžitkovou záhradou. Zásadná zmena prišla v roku 1741, keď dal vtedajší spišský prepošt František Barkóci tomuto priestranstvu podobu parku a od zvyšku Spišskej Kapituly ho oddelil múrom s už spomínanou Hodinovou vežou. Na protiľahlom konci parku upravil pôvodnú hradobnú baštu na altánok so severným vstupom z exteriéru.
Ďalšie výrazné terénne a sadbové úpravy parku prebehli začiatkom 19. storočia za úradovania spišského biskupa Jána Révaya. V tom čase bol na pôvodnej bašte nadstavaný klasicistický altánok – solárium. Nádhernou a vzácnou súčasťou tohto altánku sú historické nástenné maľby s témou ideálneho priehľadu do krajiny a iluzívnej architektúry. Biskupská záhrada počas svojej histórie plnila predovšetkým okrasnú funkciu, ktorá bola zvýraznená terasovitými úpravami terénu a záhonovou výsadbou. Jej neoddeliteľnou súčasťou bol aj ovocný sad.
Revitalizácia a súčasná podoba
Dnešný vzhľad parku nie je len prísnou rekonštrukciou jeho niekdajšej historickej podoby. Ide o citlivé a moderné architektonické riešenie, ktoré v sebe kombinuje okrasnú časť s ovocným sadom, pričom dáva vyniknúť všetkým vzácnym zachovaným historickým súčastiam – hradbám, altánku, Hodinovej veži a parciálne zachovanej drobnej záhradnej architektúre. V rokoch 2019 a 2020 prebehla komplexná revitalizácia Biskupskej záhrady, ktorá zahŕňala aj odborné reštaurátorské práce na Hodinovej veži a altánku. Tento projekt bol spolufinancovaný z Programu INTERREG V-A Poľsko - Slovensko.
V súčasnosti je záhrada koncipovaná ako priestor pre oddych, meditáciu a modlitbu. Je to miesto, ktorým sa starobylá Spišská Kapitula a jej obyvatelia chcú v tichu a pokoji prihovoriť svojim vzácnym návštevníkom.
