Synodalita smeruje k evanjelizácii a načúvaniu Duchu Svätému
Pán kardinál Mario Grech vo svojom príhovore zdôraznil, že prvou úlohou synodality je evanjelizácia a druhou načúvanie Duchu Svätému. Synodalita nie je cieľom sama osebe, ale spôsobom, ako v Cirkvi rozlišovať hlas Ducha Svätého medzi mnohými hlasmi a ako byť účinnejšími v ohlasovaní evanjelia. Zároveň má aj prorocký rozmer vo vzťahu k spoločnosti, pretože Cirkev môže svojím spôsobom spoločného kráčania ukazovať kultúru počúvania, dialógu a spoluzodpovednosti.
Synodalita nie je štruktúra ani jednorazová udalosť
Autentická synodalita sa nemôže zredukovať na niekoľko stretnutí, slávností alebo vytvorenie určitých štruktúr.Synodalita nie je jednorazová udalosť, ale proces a predovšetkým postoj srdca. Môžu sa konať synody, rady a zhromaždenia, a pritom ešte nemusíme žiť synodálne. Samotná existencia štruktúr nezaručuje synodálny spôsob myslenia a konania. Biskup môže mať všetky pastoračné rady, môže sa s nimi pravidelne stretávať, a napriek tomu ich v skutočnosti nepočúvať a rozhodovať výlučne podľa seba. To isté sa môže stať farárovi vo farnosti i laikom. Navonok môže všetko pôsobiť synodálne, ale v skutočnosti môže zostať zachovaný autokratický alebo individualistický spôsob konania.
Pápež Lev XIV. povzbudzuje Cirkev, aby synodalitu chápala ako proces a aby sa stala postojom srdca. Kardinál pripomenul, že Svätý Otec má synodálne srdce a pozýva Cirkev k stále hlbšiemu osvojovaniu si synodálneho spôsobu života. Samotné konanie synody ešte neznamená synodalitu. Ide o vnútorný štýl, ktorý sa prejavuje v počúvaní, rozlišovaní, otvorenosti a ochote nechať sa viesť Duchom Svätým.
Spoločná cesta má svoj základ v Trojici
Synodalita má hlboký teologický základ. Boh nie je samotársky, ale je spoločenstvom Otca, Syna a Ducha Svätého.Preto má synodalita trinitárny charakter. Kde pôsobí Duch Svätý, tam je pohyb, život a dynamika. Samotné slovo synoda vyjadruje spoločnú cestu: syn znamená „spolu“ a hodos „cesta“. Cirkev je Boží ľud, ktorý je zvolaný Kristom v sile Ducha Svätého, kráča spolu a spoločne ohlasuje evanjelium.
Obnova mentality a vzťahov v Cirkvi
Našou úlohou nie je vytvoriť novú Cirkev, ale obnovovať Cirkev. Synodálny štýl preto nie je kozmetickou úpravou, ale obnovou mentality a vzťahov. Kráčať spolu nie je jednoduché, pretože aj v Cirkvi existuje nebezpečenstvo individualizmu, uzatvárania sa do vlastných predstáv a postoja: „Vždy sme to takto robili.“ Synodalita naopak predpokladá ochotu nechať sa vyrušiť, počúvať, rozlišovať a hľadať nové cesty, ktoré Duch Svätý otvára.
Našou úlohou je evanjelizovať pri rešpektovaní darov a služieb, ktoré Duch Svätý dáva mužom a ženám v Cirkvi.Ohlasovanie evanjelia nie je poslaním iba kléru, ale celého Božieho ľudu. Každý pokrstený má svoje miesto, svoj dar a svoju zodpovednosť za život a poslanie Cirkvi.
Synodalita nie je demokracia
Pán kardinál zároveň zdôraznil, že synodalita nie je demokracia. Cirkev nie je parlamentom ani miestom boja väčšiny proti menšine. Aj keď sa v niektorých prípadoch používa hlasovanie, cieľom synodálneho rozlišovania je predovšetkým dospieť ku konsenzu v Kristovi – k spoločnému rozpoznaniu toho, čo Duch Svätý hovorí Cirkvi.
Každá miestna cirkev má svoje vlastné prostredie, kultúru a dejiny. Spišská diecéza je iná ako diecéza v Brazílii či v Afrike. Preto nie je možné mechanicky preberať riešenia odinakiaľ. Úlohou každej miestnej cirkvi je priniesť evanjelium do konkrétnej kultúry, spoločnosti a životných podmienok, v ktorých žije.
Rôzne dary, jedna harmónia
Na vysvetlenie rôznosti darov v Cirkvi pán kardinál použil obraz orchestra. V orchestri sú rozličné nástroje a každý z nich má vlastný hlas. Cieľom však nie je, aby všetci hrali rovnaký tón, ale aby rozličné hlasy vytvorili harmóniu. Podobne aj v Cirkvi má každý človek rozpoznať svoje miesto, svoj dar a svoju osobitosť. Úlohou synodality je pomôcť, aby rôzne hlasy, charizmy a služby vstúpili do harmónie, ktorú vytvára Duch Svätý.
Synodálnosť preto nie je príručkou pravidiel, ktoré treba mechanicky zachovávať. Je to štýl bytia Cirkvi a patrí k nemu aj tvorivosť. Ide o schopnosť v konkrétnych podmienkach hľadať verné a zároveň nové spôsoby, ako žiť a odovzdávať evanjelium.
Dôstojnosť pokrstených a sensus fidei
Osobitnou témou bola dôstojnosť každého veriaceho, ktorá pochádza zo sviatosti krstu. Keď hovoríme o Božom ľude, hovoríme o všetkých pokrstených. Napriek rozdielnosti služieb a úloh máme všetci tú istú základnú dôstojnosť. Krstné kňazstvo robí každého veriaceho účastným na Kristovom prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní.
Z toho vyplýva, že ohlasovanie evanjelia nie je úlohou iba kléru. Cirkev nemôže byť rozdelená na malú skupinu „profesionálnych“ ohlasovateľov a na ostatných, ktorí zostávajú pasívnymi prijímateľmi. Každý pokrstený má misionárske poslanie. Preto potrebujeme nanovo objaviť vznešenosť sviatosti krstu a birmovania a zároveň rešpektovať dary a služby, ktoré Duch Svätý dáva mužom i ženám v Cirkvi.
V tejto súvislosti pán kardinál Grech pripomenul aj pojem sensus fidei. Nejde o verejnú mienku ani o jednoduchý súčet názorov veriacich. Ide o duchovnú vnímavosť Božieho ľudu, ktorý je prostredníctvom krstu otvorený pôsobeniu Ducha Svätého. Pripomenul pritom výrok svätého Hilára z Poitiers: „Sanctiores aures plebis, quam corda sunt sacerdotum“ – „Svätejšie sú uši ľudu než srdcia kňazov.“ Tento výrok pripomína, že aj Boží ľud môže v konkrétnej historickej situácii s veľkou citlivosťou uchovávať pravú vieru.
Synodálna a hierarchická Cirkev
Cirkev je vo svojej podstate zároveň synodálna i hierarchická. Tieto dva rozmery nemožno postaviť proti sebe.Synodalita neruší autoritu biskupa ani hierarchické usporiadanie Cirkvi, ale pomáha, aby sa autorita vykonávala v načúvaní, rozlišovaní a spoločenstve. V tomto duchu zaznela aj myšlienka svätého Cypriána: „Cirkev je v biskupovi a biskup je v Cirkvi.“
Pre náš kňazský život z toho vyplýva dôležitá výzva: synodalita sa začína nie pri vytváraní ďalších štruktúr, ale pri zmene postoja. Ide o schopnosť skutočne počúvať, rozpoznávať dary druhých, vytvárať priestor pre spoluzodpovednosť a zároveň viesť spoločenstvo v jednote s Kristom a Cirkvou. Nejde o oslabenie pastierskej služby, ale o jej hlbšie uskutočňovanie.
Pán kardinál pripomenul aj pokračovanie synodálneho procesu v univerzálnej Cirkvi. Na rok 2028 sa pripravuje stretnutie zástupcov miestnych cirkví – kňazov, zasvätených i laikov –, aby bolo možné počúvať skúsenosť a hlas jednotlivých miestnych cirkví.
Synodalita ako štýl života Cirkvi
Synodálnosť teda nie je príručka pravidiel. Je to štýl bytia Cirkvi. Je to cesta, na ktorej sa učíme spolu kráčať, spolu počúvať Ducha Svätého a spolu niesť zodpovednosť za ohlasovanie evanjelia.
